Testujeme (nie len covid)

Autor: Michal Májek | 28.10.2020 o 6:55 | Karma článku: 3,77 | Prečítané:  457x

Čoskoro nás všetkých čaká plošné testovanie antigénovými testami na covid-19. Tie sú omnoho rýchlejšie aj lacnejšie než doteraz používané PCR testy. Prečo sa nepoužívali doteraz, v čom sa teda líšia a aká je ich nevýhoda?

Netradične tu nebudem hovoriť o biochemickej podstate týchto dvoch testov, ale budem písať v podstate o matematike. Totiž – parametre pri ktorých sa PCR a antigénové testy najviac líšia je ich špecificitacitlivosť – a z nich vyplývajúca rôzna tendencia vyrábať chyby I a II druhu. O čo teda ide? Predstavme si, že by sme vyvinuli „test“ na covid-19, kde by sme ľudí diagnostikovali len na základe príznakov. Vieme, že drvivá väčšina ľudí s covidom má zvýšenú teplotu nad 37 °C. Ak by náš test spočíval v tom, že všetkým ľuďom s teplotou nad 37 °C by sme povedali, že majú covid, podarilo by sa nám zachytiť síce väčšinu chorých na covid, ale zároveň by takýto „test“ malo pozitívny aj veľa ľudí z úplne iných príčin – napríklad preto, že majú obyčajnú chrípku a vďaka nej zvýšenú teplotu. Takýto „test“ by bol veľmi „mäkký“ a mal veľmi nízku špecificitu – bol by pozitívny aj u ľudí, ktorý žiaden covid nemajú. Takejto falošnej pozitivite sa hovorí v štatistike chyba I druhu. Keďže by sme zrejme s špecificitou takéhoto jednoduchého „testu“ neboli veľmi spokojní, vylepšili by sme ho – na to, aby bol pacient „pozitívny“, pridali by sme k podmienkam nie len teplotu nad 37 °C, ale aj suchý kašeľ a stratu chuti. Špecificita by tak výrazne vzrástla – nie je veľa nemocí, pri ktorých má chorý naraz všetky tieto tri symptómy. Nastal by však iný problém – ani veľa chorých s covidom nemá naraz všetky tieto tri symptómy. Priradili by sme tak negatívny výsledok „testu“ aj veľa ľuďom, ktorí by v skutočnosti covid mali – test by bol veľmi „tvrdý“ a mal by nízku citlivosť. Falošne negatívnym výsledkom (ľuďom s covidom, ktorí by ale vyšli z nášho „testu“ negatívni) sa hovorí chyba II druhu.

„Mäkké“ aj „tvrdé“ testovanie má svoj zmysel v konkrétnych situáciách. „Mäkké“ testy (tj. také, čo majú tendenciu vyrábať chybu I druhu) sa používajú tam, kde musíme za každých okolností odhaliť každý prípad, pretože neodhalený prípad bude mať dramatické dôsledky. Takýmto testom je väčšina rutinných testov na rakovinu – napríklad mamografia. Potrebujeme odhaliť čo najviac prípadov čo najskôr (pretože neliečenie rakoviny bude mať veľmi negatívne následky) a nevadí nám, že generujeme pomerne veľa chýb prvého druhu (falošne pozitívnych) – všetkých pozitívnych totiž ešte pretestujeme drahšou/invazívnejšou metódou a tak znížime množstvo falošne pozitívnych na minimum. Naopak „tvrdé“ testy sú potrebné v prípade, že nám nevadí ak občas „pustíme cez sito“ aj pozitívny prípad, ale nemôžeme si dovoliť generovať enormné množstvo falošne pozitívnych testov (napríklad preto, lebo testujeme veľmi veľa ľudí). Takýmto prípadom je napríklad test na alkohol za volantom. Ten má vysokú špecificitu – ak niekto „nafúka“ dva krát za sebou, tak má v krvi zaručene nezanedbateľné množstvo alkoholu. Ale má nízku citlivosť – často nenafúkajú aj vodiči, ktorí majú nejaký zbytkový alkohol v krvi – čo nás ale už až tak netrápi.

Ako sú na tom teda doteraz používané PCR testy na covid? Približné hodnoty sú: špecificita = 99 % a citlivosť = 95 %. To znamená, že ak by sme ním otestovali 100 ľudí bez covidu, dostali by sme aj tak jeden pozitívny výsledok – chybu I druhu. A ak by sme ním otestovali 100 ľudí s covidom, 5 ľudí by malo test negatívny – chyba II druhu.

A ako sú na tom antigénové testy? Ich špecificita je podobná ako pri PCR testoch. To je dobre – ak totiž masívne testujeme veľkú vzorku (tak ako to budeme robiť pri plošnom testovaní) potrebujeme vysoko špecifický test – inak by väčšina pozitívnych testov v skutočnosti bola chyba I druhu. Líšia sa však významne citlivosťou – tá je okolo 60-70 %, takže majú omnoho väčšiu tendenciu vyrábať chybu II druhu – zo 100 pozitívnych ľudí tak dostane 30-40 negatívny výsledok, aj keď v skutočnosti budú nositeľmi covidu. To už tak dobre nie je. Čo z toho pre nás vyplýva? Fajn vec je, že plošné testovanie „vyradí z obehu“ veľa ľudí s covidom, ktorí pôjdu do karantény a nikoho tak už nenakazia - super. Zostane však aj veľa ľudí, ktorí síce budú mať negatívny výsledok testu, ale aj covid – chyba II druhu. Preto nie je na mieste po testovaní poľaviť z opatrnosti a zorganizovať napríklad veľkú rodinnú oslavičku (však sme všetci negatívni, nie?) Lebo fakt, že dostanete negatívny výsledok testu vám proste zďaleka nezaručuje, že covid naozaj nemáte.

Mimochodom – chyby I a II druhu sa netýkajú len medicíny, ale akejkoľvek ľudskej činnosti, kde nejakým „testom“ získavame odpoveď „áno“ alebo „nie“ – na čo nie je zlé pamätať, aj keď už táto covidová akcia pominie. Neveríte? Typickým prípadom je napríklad trestanie kriminality. Ak by sme prikázali policajtom mierne „spracovať“ pendrekmi obvineného pred každým výsluchom, vytvorili by sme veľmi mäkký test s nízkou špecificitou a vysokou citlivosťou – mohli by sme si gratulovať, že sa nám priznávajú úplne všetci a my tak dostávame kriminálnikov z ulice. Problémom je, že by sa takto priznalo aj veľa nevinných – chyba I druhu. Ak by sme vytvorili veľmi tvrdý test s vysokou špecificitou a nízkou citlivosťou – napr. tak, že by sme pustili na slobodu všetkých u ktorých by neexistovali priame dôkazy o skutku (napr. že ich čapli nad mŕtvolou s krvavým nožom v ruke), vo väzeniach by nesedel nikto nevinný, ale pustili by sme na ulicu aj kopu nebezpečných kriminálnikov – chyba II druhu. V reálnom živote sa volí vždy nejaký kompromis medzi špecificitou a citlivosťou „testu“ a každý takýto „test“ vyrába chyby ako I tak aj II druhu -  tak nie je zlé na to pamätať...

Tématická skladba - Sociologický prieskum od Ladu a Skladu:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?