Fond obnovy - nádej pre slovenskú vedu a vzdelanie

Autor: Michal Májek | 8.9.2020 o 6:52 | Karma článku: 2,94 | Prečítané:  207x

Čaká na nás krok, ktorý môže významne ovplyvniť našu budúcnosť - využijeme corona-krízu na to, aby sme posunuli našu vedu a vzdelanie vpred, alebo nie?

Corona výdatne otestovala odolnosť nášho hospodárstva aj celej spoločnosti voči šokovým udalostiam. Výsledky boli také aké boli a tak sme sa azda všetci potešili, keď EÚ vyhlásila program obrovského fondu obnovy, ktorý má pomôcť modernizovať európske štáty v najbližších rokoch. Kľúčové teraz bude to, či tieto peniaze budeme vedieť aj efektívne použiť a posunieme našu krajinu niekam ďalej, alebo či sa zasa dobrovoľne strelíme do vlastnej nohy.

Nevyzradím azda žiadne tajomstvo, keď poviem, že naša krajina nemôže fungovať donekonečna ako montážna dielňa pre automobily. Ak sa postupne nepresunieme aj k hi-tech výskumno-vývojovým aktivitám, tak v budúcnosti nemáme šancu – a Slovensko bude upadať. Takéto zmeny si však vyžadujú reformu nášho vzdelávania a vedy (VaV) a značné investície do týchto oblastí. Toto si uvedomujú ako naši tak aj európski analytici – a pravidelne to opakujú v rôznych správach. Naši politici si nevyhnutnosť investovať do do VaV zrejme uvedomujú tiež a vyjadrili svoju ochotu do tejto oblasti v blízkej budúcnosti naliať výraznejšie prostriedky z fondu obnovy EÚ (viď tu alebo tu).

Je teda na mieste radosť, alebo skepsa? EÚ si je dlhodobo vedomá zaostávania niektorých regiónov a keďže má záujem na ich napredovaní, tak ich podporuje – štrukturálnymi fondami. Tie sa však v Bratislave môžu čerpať len veľmi obmedzene, keďže BA región je podľa pravidiel štrukturálnych fondov už „príliš“ bohatý. To je v situácii, keď sa až 70% vedeckej produkcie v SR udeje na UK, SAV a STU – teda inštitúciách, ktorých aktivity sú koncentrované v BA, veľmi problematické. V kombinácii s nízkym financovaním vedy prostredníctvom štátnych grantových agentúr (nie EÚ) a extrémne limitovanými možnosťami nákupu prístrojového vybavenia z týchto grantov (materiál kupovať môžete, ale prístroje nie) je to koktejl vedúci k atrofovaniu slovenskej vedy.

Dve naše najvýznamnejšie univerzity „vďaka“ svojmu umiesteniu v hlavnom meste musia bojovať s týmto problémom. Ak sa pozrieme do (úspešného) zahraničia, zistíme, že počet výskumných univerzít na obyvateľov sa tu pohybuje niekde okolo jednej univerzity na milión obyvateľov (vybral som 5 nie veľmi veľkých krajín na západ od nás, zdroj: Wikipédia).

Portugalsko: 13 univerzít (10 miliónov)

Belgicko: 6 univerzít (11 miliónov)

Holandsko: 16 univerzít (17 miliónov)

Sasko: 4 univerzity (4 milióny)

Durínsko: 2 univerzity (2 milióny)

Dôvod pre ktorý aj bohatšie krajiny nemajú viac výskumných univerzít je prostý – aj pre nich by to bolo príliš nákladné a navyše počet študentov schopných študovať na takejto inštitúcii je obmedzený. Je teda zrejmé, že do budúcnosti bude musieť dôjsť k stratifikácii slovenských VŠ – pričom počet výskumných univerzít u nás nemôže byť výrazne vyšší než u našich úspešnejších susedov, je iluzórne myslieť si že my to zvládneme, keď oni nie. Pre našu budúcnosť bude kľúčové, aby sa investície z fondu obnovy (ale aj iných EÚ fondov pokiaľ to len bude možné) koncentrovali práve na tieto špičkové inštitúcie, inak sa neposunieme z tieňa úspešnejších štátov EÚ. Podmienky financovania aktivít VaV z fondu obnovy zatiaľ nie sú známe, ale na efektívne využitie týchto prostriedkov je nutné, aby jediným kritériom na prístup k nim bola excelentnosť projektového zámeru a udržateľnosť danej inštitúcie – a nie to, či podávajúca inštitúcia sídli v Bratislave, alebo mimo nej. Máme neopakovateľnú možnosť pohnúť našou vedou a vzdelaním výrazne dopredu a zabezpečiť budúcnosť pre našu krajinu – tak prosím, využime ju a vyjdime z tejto krízy silnejší!

Slobodná Európa: Kríza
 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Moskva nasadzuje proti Covidu šalajky

Na svete je len päťdesiat týchto psov, všetky patria Aeroflotu na letisku Šeremetevo.


Už ste čítali?