reklama

Poučenie z krízového vývoja (fínskeho školstva)

Fínske školstvo predstavuje pre mnoho ľudí vzor ako by mali školy fungovať. Pozrime sa však na to, či oprávnene – a či sa z fínskej situácie máme ako poučiť a inšpirovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Aktuálna situácia v slovenskom školstve nie je práve závideniahodná. Skôr či neskôr bude musieť dôjsť k nejakej reforme stávajúceho systému. Potenciálni reformátori (Učiace sa Slovensko, atď.) sa netaja tým, že sa nechali v niektorých veciach inšpirovať Fínskom. Experti na školstvo prakticky všetkých politických strán (ak ich teda strany majú) majú k fínskemu modelu kladný postoj. Je to teda to pravé orechové pre Slovensko?

Fíni prvý krát zaujali svojim školstvom, keď OECD začala testovať 15-ročných (tj. deti končiace ZŠ) v teste PISA z matematiky, prírodných vied a chápania textu. Fínsko sa umiestňovalo v absolútnej špici týchto rebríčkov. Ako sa tam ale dostalo? Odborníci vo všeobecnosti súhlasia, že kľúčový krok bola reforma zo 70-tych rokov. Táto reforma znamenala, že všetky deti do veku 15 rokov navštevovali rovnakú základnú školu. Následne si mohli vybrať medzi trojročnou všeobecnou strednou školou a trojročnou učňovkou. Pripomína vám tento systém niečo? Nie náhodou – reformu schválila vtedajšia ľavicová vláda, ktorá sa inšpirovala vo vtedajšom východnom bloku. Mimochodom, k zavedeniu tohto systému ich vtedy viedli viac ekonomické než ideologické pohnútky – v 60-tych rokoch čím ďalej tým viac žiakov začalo mať záujem o štúdium na gymnáziách a podobných školách – a Fínsko nemalo peniaze na to, aby zakladalo takéto školy v dostatočnej blízkosti pre všetkých študentov – Fínsko má totiž pri rovnakom počte obyvateľov ako SR takmer sedemnásobnú plochu. Reforma pokračovala v 80-tych a 90-tych rokoch zavedením jednotného študijného plánu (ktorý bol relatívne stručný) a zároveň delegovaním dosť veľkých právomocí na učiteľov/školy, ktorí si mohli sami určovať čo ďalšie budú učiť navyše oproti jednotnému plánu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potiaľto to znie jednoducho – je teda riešením pre slovenské základné školy návrat pred rok 1989 – tj. zrušiť všetky 8-ročné gymnáziá, cirkevné a súkromné školy – a v takýchto nových ZDŠ-kách zároveň dať väčšie právomoci učiteľom? Zrejme nie. Ani v samotnom Fínsku sa totiž tieto reformy nestretli s úplným nadšením učiteľov a tí ich do istej miery sabotovali – deti síce chodili do tej istej školy ale boli rôznymi cestami zasa delení podľa schopností a následne učení „po starom“ pedagógmi, ktorí si pamätali gymnáziá. Postupným odchodom do dôchodku týchto „sabotérov“ a zároveň zavedením pravidiel, ktoré delenie detí podľa schopností zamedzovalo, došlo k skutočnému plnému zavedeniu reforiem až v posledných dvoch dekádach. Radikálny problém je však niekde inde. Vo Fínsku je taký záujem o štúdium učiteľských smerov na VŠ, že prijímajú len okolo 10 % záujemcov. Naopak, na Slovensku je toto číslo väčšie než 100 % - fakulty majú každý rok viac voľných miest než je záujemcov. Je pochopiteľné, že ak si vo Fínsku majú možnosť vyberať tých lepších z populačného ročníka, aby sa z nich stali učitelia – tí sú potom schopní učiť naozaj kvalitne, ak majú voľnejšiu ruku v tom, ako učia. Ukazuje sa, že práve tento fakt – že Fíni majú kvalitných učiteľov – je najviac zodpovedný za dobré výsledky ich študentov v medzinárodnom porovnávaní. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo vedie mladých Fínov k tomu, aby išli študovať za učiteľov? Peniaze to nie sú – platy učiteľov v pomere k priemernej mzde sú vo Fínsku len o trochu lepšie než v SR. Je to niečo prozaickejšie - fínska spoločnosť si vysoko hodnotí vzdelanie. Bohužiaľ práve vďaka tomuto faktoru sa nám u nás fínske úspechy v dohľadnej dobe nemôže podariť zopakovať. Vzťah Slovákov k vzdelaniu totiž nemožno hodnotiť inak ako vlažný (a to som použil tak kulantný výraz ako sa len dalo). Zložitá fínska história (kolonizácia Švédmi a Rusmi, vojny) v kombinácii s klímou a geografiou tak nejak viedla k tomu, že si Fíni vážia vzdelanie. U nás – záleží koho sa spýtate – tak bude za náš postoj k vzdelaniu viniť buď fakt, že k úspechu pri tvorbe „kapitálotvornej vrstvy“ v 90-tych bolo vzdelanie skôr za príťaž, alebo bude viniť pľundrovanie morálky za komunistov či za fašistov, či (ak je historik-fajnšmeker) spomenie titulomániu za prvej ČSR, či dokonca Ferenc-Jožka. Čo sa mňa týka, ide asi o kombináciu vyššie uvedeného. Ale fakt je, že ako Slováka žijúceho dlhodobo v zahraničí ma šokovala pri poslednej dušičkovej návšteve SR prítomnosť titulov na náhrobkoch (pred tým som si to nejako neuvedomoval) – pomyselný víťaz bol jeden zosnulý, ktorému sa nevmestilo na náhrobok meno aj titul, tak radšej uviedol len prvé písmeno zo svojho krstného mena – ale celý titul! Hodnota vzdelania (nie titulov !!) v spoločnosti sa dá len ťažko objektívne zmerať, ale výsledky nasledovného prieskumu OECD myslím povedia viac než dosť: na otázku, či si spoločnosť váži profesiu učiteľa odpovedalo vo Fínsku takmer 60 % učiteľov na ZŠ áno – najviac v celej Európe. Ani ma neprekvapilo, že SR bola na opačnom konci rebríčka – menej než 5 % slovenských učiteľov malo pocit, že si spoločnosť váži ich prácu. Mimochodom, podobný výsledok ako SR malo v tomto prieskume aj Švédsko – ktoré napriek geografickej príbuznosti s Fínskom má v štúdii PISA výrazne horšie výsledky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by ste sa spýtali Fínskych učiteľov na slabiny ich systému, tak by pravdepodobne uviedli, že sa nedostatočne venuje nadaným študentom. Výsledky tomu naozaj nasvedčujú – v zjednodušenom podaní je fínsky systém dobrý v tom, že sa v ňom darí priemerným študentom, avšak nadaní študenti stagnujú a zlenivejú (a to ešte v tom lepšom prípade – ak je štúdium nudné, zábava sa dá nájsť aj v alkohole a drogách). Po nástupe na strednú školu už nedobehnú medzeru oproti ich kolegom z iných krajín – to možno vidieť vo výsledkoch stredoškolských súťaží (olympiády z M,F,I,Ch...), kde má SR mnohonásobne lepšie výsledky než Fínsko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za dobré výsledky Fínska v začiatkoch testovania PISA bol zodpovedný model o ktorom som hovoril vyššie. Fíni však v reformovaní školstva neprestali – v posledných dvoch dekádach dochádza k masívnym zmenám, kde sa rušia jednotlivé predmety, ruší sa vyučovanie v triedach, študenti majú väčšie možnosti vyberať si sami, čo sa chcú učiť, atď... Sami autori týchto reforiem predpokladajú, že povedú k zhoršeniu výsledkov Fínska v testovaní PISA. Tento predpoklad bol správny – ako postupne prestávajú fungovať časti „starého systému“, ktorý zatiaľ šiel zo zotrvačnosti došlo od roku 2006 k dramatickému poklesu výsledkov fínskych detí. Žiadneho cynika asi tiež neprekvapí, že počet študentov študujúcich „tvrdé vedy“ (M,F,Ch) na stredných školách systematicky klesá – pretože v novom systéme si môžu namiesto nich zvoliť niečo subjektívne jednoduchšie. Z výsledkov testov PISA možno vyčítať aj iný zaujímavý fakt – vo Fínsku je minimálny rozdiel v úspešnosti medzi školami, ale žiaci sa od seba veľmi líšia v rámci jednej školy. Opačný extrém je v Nemecku – rozdiely v rámci jednej školy sú malé, ale rozdiely medzi jednotlivými školami sú veľmi veľké. Nemecko má v testoch PISA výrazne lepšie výsledky ako SR – nemecký systém teda evidentne funguje. Myslím, že Nemci sú nám kultúrne podstatne bližšie než Fíni, stálo by teda za uváženie, či by sme inšpiráciu nemali hľadať skôr tam.

V tomto blogu som sa snažil ukázať prečo ani pôvodný fínsky model (zo 70-tych) nebude u nás fungovať tak ako vo Fínsku – a o novom modeli ani nehovoriac. Prúser je však v tom, že keď sa po našich zlých výsledkoch v testoch PISA naši „reformátori“ školstva začali obzerať po Fínsku, obvykle sa inšpirujú tým novým modelom – ktorý neposkytuje dobré výsledky ani v samotnom Fínsku. Obávam sa, že zavedenie takýchto reforiem v SR nebude mať pozitívne výsledky, ale naopak. Na naše problémy so školstvom si budeme musieť nájsť vlastné riešenia. Aký máme plán?

Zdroje:

PISA reports 2003-2015, OECD

TALIS report 2013, OECD

https://www.theguardian.com/teacher-network/teacher-blog/2013/dec/04/education-finland-pisa

J. Chung: An investigation of reasons for Finland’s success in PISA, Uni. Oxford 2008.

P. Sahlberg: A short history of educational reform in Finland, 2009

Michal Májek

Michal Májek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Chemik... toho času späť zo zahraničia na Prif UK: https://www.orgsynlab.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu