Aktuálna situácia v slovenskom školstve nie je práve závideniahodná. Skôr či neskôr bude musieť dôjsť k nejakej reforme stávajúceho systému. Potenciálni reformátori (Učiace sa Slovensko, atď.) sa netaja tým, že sa nechali v niektorých veciach inšpirovať Fínskom. Experti na školstvo prakticky všetkých politických strán (ak ich teda strany majú) majú k fínskemu modelu kladný postoj. Je to teda to pravé orechové pre Slovensko?
Fíni prvý krát zaujali svojim školstvom, keď OECD začala testovať 15-ročných (tj. deti končiace ZŠ) v teste PISA z matematiky, prírodných vied a chápania textu. Fínsko sa umiestňovalo v absolútnej špici týchto rebríčkov. Ako sa tam ale dostalo? Odborníci vo všeobecnosti súhlasia, že kľúčový krok bola reforma zo 70-tych rokov. Táto reforma znamenala, že všetky deti do veku 15 rokov navštevovali rovnakú základnú školu. Následne si mohli vybrať medzi trojročnou všeobecnou strednou školou a trojročnou učňovkou. Pripomína vám tento systém niečo? Nie náhodou – reformu schválila vtedajšia ľavicová vláda, ktorá sa inšpirovala vo vtedajšom východnom bloku. Mimochodom, k zavedeniu tohto systému ich vtedy viedli viac ekonomické než ideologické pohnútky – v 60-tych rokoch čím ďalej tým viac žiakov začalo mať záujem o štúdium na gymnáziách a podobných školách – a Fínsko nemalo peniaze na to, aby zakladalo takéto školy v dostatočnej blízkosti pre všetkých študentov – Fínsko má totiž pri rovnakom počte obyvateľov ako SR takmer sedemnásobnú plochu. Reforma pokračovala v 80-tych a 90-tych rokoch zavedením jednotného študijného plánu (ktorý bol relatívne stručný) a zároveň delegovaním dosť veľkých právomocí na učiteľov/školy, ktorí si mohli sami určovať čo ďalšie budú učiť navyše oproti jednotnému plánu.
Potiaľto to znie jednoducho – je teda riešením pre slovenské základné školy návrat pred rok 1989 – tj. zrušiť všetky 8-ročné gymnáziá, cirkevné a súkromné školy – a v takýchto nových ZDŠ-kách zároveň dať väčšie právomoci učiteľom? Zrejme nie. Ani v samotnom Fínsku sa totiž tieto reformy nestretli s úplným nadšením učiteľov a tí ich do istej miery sabotovali – deti síce chodili do tej istej školy ale boli rôznymi cestami zasa delení podľa schopností a následne učení „po starom“ pedagógmi, ktorí si pamätali gymnáziá. Postupným odchodom do dôchodku týchto „sabotérov“ a zároveň zavedením pravidiel, ktoré delenie detí podľa schopností zamedzovalo, došlo k skutočnému plnému zavedeniu reforiem až v posledných dvoch dekádach. Radikálny problém je však niekde inde. Vo Fínsku je taký záujem o štúdium učiteľských smerov na VŠ, že prijímajú len okolo 10 % záujemcov. Naopak, na Slovensku je toto číslo väčšie než 100 % - fakulty majú každý rok viac voľných miest než je záujemcov. Je pochopiteľné, že ak si vo Fínsku majú možnosť vyberať tých lepších z populačného ročníka, aby sa z nich stali učitelia – tí sú potom schopní učiť naozaj kvalitne, ak majú voľnejšiu ruku v tom, ako učia. Ukazuje sa, že práve tento fakt – že Fíni majú kvalitných učiteľov – je najviac zodpovedný za dobré výsledky ich študentov v medzinárodnom porovnávaní.
Čo vedie mladých Fínov k tomu, aby išli študovať za učiteľov? Peniaze to nie sú – platy učiteľov v pomere k priemernej mzde sú vo Fínsku len o trochu lepšie než v SR. Je to niečo prozaickejšie - fínska spoločnosť si vysoko hodnotí vzdelanie. Bohužiaľ práve vďaka tomuto faktoru sa nám u nás fínske úspechy v dohľadnej dobe nemôže podariť zopakovať. Vzťah Slovákov k vzdelaniu totiž nemožno hodnotiť inak ako vlažný (a to som použil tak kulantný výraz ako sa len dalo). Zložitá fínska história (kolonizácia Švédmi a Rusmi, vojny) v kombinácii s klímou a geografiou tak nejak viedla k tomu, že si Fíni vážia vzdelanie. U nás – záleží koho sa spýtate – tak bude za náš postoj k vzdelaniu viniť buď fakt, že k úspechu pri tvorbe „kapitálotvornej vrstvy“ v 90-tych bolo vzdelanie skôr za príťaž, alebo bude viniť pľundrovanie morálky za komunistov či za fašistov, či (ak je historik-fajnšmeker) spomenie titulomániu za prvej ČSR, či dokonca Ferenc-Jožka. Čo sa mňa týka, ide asi o kombináciu vyššie uvedeného. Ale fakt je, že ako Slováka žijúceho dlhodobo v zahraničí ma šokovala pri poslednej dušičkovej návšteve SR prítomnosť titulov na náhrobkoch (pred tým som si to nejako neuvedomoval) – pomyselný víťaz bol jeden zosnulý, ktorému sa nevmestilo na náhrobok meno aj titul, tak radšej uviedol len prvé písmeno zo svojho krstného mena – ale celý titul! Hodnota vzdelania (nie titulov !!) v spoločnosti sa dá len ťažko objektívne zmerať, ale výsledky nasledovného prieskumu OECD myslím povedia viac než dosť: na otázku, či si spoločnosť váži profesiu učiteľa odpovedalo vo Fínsku takmer 60 % učiteľov na ZŠ áno – najviac v celej Európe. Ani ma neprekvapilo, že SR bola na opačnom konci rebríčka – menej než 5 % slovenských učiteľov malo pocit, že si spoločnosť váži ich prácu. Mimochodom, podobný výsledok ako SR malo v tomto prieskume aj Švédsko – ktoré napriek geografickej príbuznosti s Fínskom má v štúdii PISA výrazne horšie výsledky.
Ak by ste sa spýtali Fínskych učiteľov na slabiny ich systému, tak by pravdepodobne uviedli, že sa nedostatočne venuje nadaným študentom. Výsledky tomu naozaj nasvedčujú – v zjednodušenom podaní je fínsky systém dobrý v tom, že sa v ňom darí priemerným študentom, avšak nadaní študenti stagnujú a zlenivejú (a to ešte v tom lepšom prípade – ak je štúdium nudné, zábava sa dá nájsť aj v alkohole a drogách). Po nástupe na strednú školu už nedobehnú medzeru oproti ich kolegom z iných krajín – to možno vidieť vo výsledkoch stredoškolských súťaží (olympiády z M,F,I,Ch...), kde má SR mnohonásobne lepšie výsledky než Fínsko.
Za dobré výsledky Fínska v začiatkoch testovania PISA bol zodpovedný model o ktorom som hovoril vyššie. Fíni však v reformovaní školstva neprestali – v posledných dvoch dekádach dochádza k masívnym zmenám, kde sa rušia jednotlivé predmety, ruší sa vyučovanie v triedach, študenti majú väčšie možnosti vyberať si sami, čo sa chcú učiť, atď... Sami autori týchto reforiem predpokladajú, že povedú k zhoršeniu výsledkov Fínska v testovaní PISA. Tento predpoklad bol správny – ako postupne prestávajú fungovať časti „starého systému“, ktorý zatiaľ šiel zo zotrvačnosti došlo od roku 2006 k dramatickému poklesu výsledkov fínskych detí. Žiadneho cynika asi tiež neprekvapí, že počet študentov študujúcich „tvrdé vedy“ (M,F,Ch) na stredných školách systematicky klesá – pretože v novom systéme si môžu namiesto nich zvoliť niečo subjektívne jednoduchšie. Z výsledkov testov PISA možno vyčítať aj iný zaujímavý fakt – vo Fínsku je minimálny rozdiel v úspešnosti medzi školami, ale žiaci sa od seba veľmi líšia v rámci jednej školy. Opačný extrém je v Nemecku – rozdiely v rámci jednej školy sú malé, ale rozdiely medzi jednotlivými školami sú veľmi veľké. Nemecko má v testoch PISA výrazne lepšie výsledky ako SR – nemecký systém teda evidentne funguje. Myslím, že Nemci sú nám kultúrne podstatne bližšie než Fíni, stálo by teda za uváženie, či by sme inšpiráciu nemali hľadať skôr tam.
V tomto blogu som sa snažil ukázať prečo ani pôvodný fínsky model (zo 70-tych) nebude u nás fungovať tak ako vo Fínsku – a o novom modeli ani nehovoriac. Prúser je však v tom, že keď sa po našich zlých výsledkoch v testoch PISA naši „reformátori“ školstva začali obzerať po Fínsku, obvykle sa inšpirujú tým novým modelom – ktorý neposkytuje dobré výsledky ani v samotnom Fínsku. Obávam sa, že zavedenie takýchto reforiem v SR nebude mať pozitívne výsledky, ale naopak. Na naše problémy so školstvom si budeme musieť nájsť vlastné riešenia. Aký máme plán?
Zdroje:
PISA reports 2003-2015, OECD
TALIS report 2013, OECD
https://www.theguardian.com/teacher-network/teacher-blog/2013/dec/04/education-finland-pisa
J. Chung: An investigation of reasons for Finland’s success in PISA, Uni. Oxford 2008.
P. Sahlberg: A short history of educational reform in Finland, 2009