reklama

Kde sú skryté peniaze na zvýšenie platov v školstve?

Ministerka školstva a premiér v tomto roku vyhlásili, že učiteľov čaká výrazné zvyšovanie platov. Majú sa učitelia na čo tešiť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Neutešená situácia (platová, ale aj iná) v slovenskom školstve nie je už pár rokov žiadnym tajomstvom. Výrazné zvýšenie platov učiteľov, je jedna z vecí bez ktorých sa naše školstvo nezlepší – toto tvrdia všetci zainteresovaní od samotných učiteľov (viem, to asi neprekvapí) až po medzinárodné organizácie ako OECD a EÚ, ktoré nás pravidelne hodnotia. O nich si azda málokto si myslí, že sa nám týmito radami snažia uškodiť – napr. aby nás finančne zruinovali cez platy učiteľov (aj keď uznávam, že ako konšpiračná teória to má istý cveng). Aj u našich bratov v ČR sú platy učiteľov horúca téma – ministerstvo núka od januára 10%, učitelia chcú 20% (!), hrozí štrajk. A ako je to u nás? Naša vláda nedávno sľúbila zvýšenie platov učiteľov o 10% v januári 2019 a znova o 10% v januári 2020. Takéto sľuby však bývajú komplexné – majú reálnu aj imaginárnu časť. Hrozí však v tomto, že sa jedná o sľuby celkom imaginárne (Re=0)?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Učiteľské platy na základných a stredných školách pochádzajú nepriamo zo štátneho rozpočtu. Každý žiačik na tej-ktorej škole pre ňu predstavuje zdroj peňazí v podobe takzvaného normatívu. Normatívy idú zo štátneho rozpočtu najprv ministerstvu vnútra (ZŠ) a ministerstvu školstva (SŠ), ktoré peniaze preposielajú obciam (ZŠ), alebo župám (SŠ). Tie následne peniaze posielajú na školy, kde z nich platia pedagógov. Iné zdroje financovania sú oproti normatívu zanedbateľné – tvoria menej než 10% peňazí s ktorými priemerná škola disponuje. Logickou úvahou preto prichádzame k predpokladu – na to, aby rástli platy, musí narásť aj normatívny príspevok zo štátneho rozpočtu. Naša vláda nedávno schválila návrh rozpočtu na roky 2019-2021, kde si to môžeme overiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrime spolu do hlavnej knihy návrhu rozpočtu verejnej správy, strana 76 (tabuľka je krátená):

Návrh rozpočtu
Návrh rozpočtu (zdroj: MFin SR)

Aké prekvapenie (alebo aj nie), že pri porovnaní rozpočtov na roky 18/19 tam nič také nenájdeme. Pri porovnaní rokov 19/20 (kedy malo dôjsť k ďalšiemu 10% navýšeniu platov) už vôbec nie. Existujú teda iné metódy ako zvýšiť platy bez zvýšenia normatívov? Ale áno. Vláda by mohla ušetriť zrušením málotriedok. Okrem toho, že na niečo také sa naša vláda len ťažko odhodlá (je to veľmi nepopulárny krok v oblastiach, kde majú vládne strany vysokú podporu), tak je to aj nerealistické - na to, aby ušetrila dosť na tých 20% by musela zrušiť stovky škôl. Iná možnosť je, že by zvyšovanie platov premietli do platových tabuliek, ale „hľadanie zdrojov“ nechali na zriaďovateľoch - obciach a župách. Toto tiež nie je veľmi reálne – hovoríme o sume v ráde stoviek miliónov eur. To by zriaďovatelia museli prestať v zime kúriť a odpojiť elektrický prúd. Iné metódy, ako učiteľom reálne pridať, ale nepremietnuť to do rozpočtu ma proste už nenapadajú. Áno – nie som ekonóm – som len chemik. Možno ma presvedčíte o opaku a tie peniaze sú niekde len dobre skryté. Ale ja ich proste nikde nevidím. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, existuje iná možnosť. Platové tabuľky sa síce zvýšia, ale okrešú sa rôzne príplatky a osobné hodnotenie, prípadne sa zmení zaradenie do platových tried – takže po takomto „zvýšení platov“ budú pedagógovia dostávať na účet toľko isto čo pred ním. Táto metóda nie je žiadnou horúcou novinkou a v praxi sa už mnohokrát osvedčila (zamestnanci štátneho sektora by vedeli rozprávať). O tom, že táto možnosť je katastrofou sa asi nemusíme príliš baviť. Áno, sú ľudia, ktorí pri podobnej debate vybalia, že byť učiteľom môže byť každý a dva mesiace prázdnin atď. (etc., itp.) A že keď sa ti nepáči, tak hybaj robiť do súkromného sektora. No, súčasná situácia v školstve pramení práve z toho, že veľa schopných ľudí tieto dobre mienené rady poslúchlo a odišlo – a následne došlo na to, že učil fakt „každý“. Lenže dnes už je problém zohnať aj toho povestného „každého“ – v okolí Bratislavy školy intenzívne, no neúspešne hľadajú učiteľov prírodných vied a angličtiny, ale nejsou lidi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na ilustráciu – môj konzervatívny odhad počtu učiteľov fyziky v BA kraji je 200 (jeden na každú 9-ročnú ZŠ a realistický počet na SŠ). Počet vyštudovaných fyzikárov na FMFI UK je cca. 5 ročne. Pri predpokladanej životnosti fyzikára 40 rokov tento počet práve stačí na to, aby teoreticky nahradil ich úbytok, ak by nikto z nich vážne neochorel a nešiel na materskú dovolenku – a ak by všetci z nich išli pracovať do školstva. Čo samozrejme nejdú (že sa im na také lukratívne pozície nechce, čo?) Navyše v realite je veľké množstvo fyzikár-ov/-iek v (pred-)dôchodkovom veku, takže treba omnoho viac než 5 ľudí ročne na to, aby ich mohli nahradiť. A tí neprídu, pokiaľ sa z učiteľského platu v BA nebude dať vyžiť.

Perlička nakoniec. V návrhu rozpočtu možno nájsť aj kapitolu patriacu vede. Je v nej aj rozpočet Agentúry pre vedu a výskum (APVV) – čo je v súčasnosti ten najdôležitejší zdroj súťažného financovania vedy na slovensku. V roku 2019 má byť rovnaký ako v tomto roku – 40 mil. Následne má v 2020 klesnúť na 28 miliónov... Tomu hovorím rozvojový rozpočet krajiny ktorej sa darí - ako lusk!

Tématická skladba:

Vydrapená bužírka punk system: Vzdelanie a veda – piliere punkových hodnôt.

Michal Májek

Michal Májek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Chemik... toho času späť zo zahraničia na Prif UK: https://www.orgsynlab.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu