reklama

Na kvalitných vysokých školách záleží

Je vysokých škôl na Slovensku priveľa, či nie? Čo vlastne robí takú vysokú školu kvalitnou? A čo na to Učiace sa Slovensko?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

V súčasnosti sa v spoločnosti diskutuje o návrhu Ministerstva školstva – Učiace sa Slovensko. Táto pomerne obsiahla publikácia sa venuje okrem iného aj dosť výrazným zmenám fungovania našich vysokých škôl – zmenám v akreditačnej komisii a zmenám v obsadzovaní docentských/profesorských miest.

Za posledných pár rokov som zažil viaceré vysoké školy v zahraničí – či už ako študent, alebo ako zamestnanec. Skúsil som sa teda sám seba spýtať – čo robí vysokú školu kvalitnou? Z mojej skúsenosti môžem povedať, že aj keď materiálne vybavenie školy je dôležité, to čo ovplyvňuje kvalitu škôl najviac je jej personálne vybavenie. Kvalitní pedagógovia dokážu robiť divy. Pre niektorých z vás možno prekvapivo – ale skoro rovnako dôležitým faktorom je aj kvalita študentov na vysokej škole. Ak máte okolo seba zvedavých kolegov, ktorí vás stimulujú k ďalšej práci naučíte sa sami viac!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V každom populačnom ročníku máte isté množstvo ľudí, ktoré má talent na to, aby mohlo úspešne/so zanietením študovať ten-ktorý odbor. Zo Slovenska odchádza povážlivá skupina týchto ľudí každý rok na štúdium do ČR. Zbytok sa rozriedi medzi to kvantum VŠ, ktoré máme na Slovensku. Pozor, nemyslím si ale že hlavným problémom je množstvo VŠ na Slovensku. Hlavným problémom je to, že sa (skoro) všetky tie vysoké školy snažia tváriť ako kompletné univerzity so všetkým, čo k tomu patrí. Pozrime sa, či vás o tom presvedčím:

Na porovnanie som si zobral USA (pretože ich univerzity sa umiestňujú na vrchu rebríčkov kvality VŠ) a Nemecko (je nám geograficky blízke a naše školstvo je z veľkej časti postavené na Nemeckom modeli). V USA majú okolo 4500 vysokých škôl (universities + colleges; verejných aj súkromných). To je hodne, čo? Ale aká je ich štruktúra? Tak to sa podržte - len 270 z nich udeľuje doktorát (PhD) a dá sa o nich hovoriť ako o výskumných univerzitách. Ďalších 600 z nich udeľuje magisterský titul a 1300 udeľuje len bakalára. 1100 udeľuje nižšie tituly než bakalár – sú to väčšinou verejné tzv. community colleges, ktoré slúžia na vzdelávanie chudobných, ktorí si nemôžu dovoliť normálnu školu. Nakoniec je tu 1200 škôl, ktorých cieľom je finančný profit (for-profit) – väčšinou sa jedná o pochybné školy, ktoré poskytujú hlavne dištančné štúdium a prestup z nich na normálne školy je často problematický (čo napr. nie je problém u community colleges). Ak by som tieto čísla preškáloval na počet obyvateľov Slovenska, tak by podľa amerického modelu vychádzalo, že by sme mali mať 4-5 výskumných univerzít ktoré udeľujú doktorát, 10 univerzít ktoré udeľujú najviac magisterský titul a ďalších 20 VŠ, kde sa dá vyštudovať iba bakalársky stupeň. Ak sa pozrieme do krajiny, ktorá je viac po ruke než USA – do Nemecka, tak zistíme niečo podobné. Sasko a Hessensko sú nedaľeké spolkové republiky Nemecka, ktoré sú nám podobné veľkosťou (4 milióny a 6 miliónov obyvateľov). V Sasku sú 4 a v Hessensku 5 výskumných univerzít (v Nemecku: univerzita + technická univerzita). A aká je situácia na Slovensku? Približne 20 VŠ sa u nás tvári ako univerzity, všetky z nich ponúkajú doktorské štúdium.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Situáciu ešte viac zdramatizuje fakt, že populačný ročník 23-ročných (posledný rok magisterského štúdia) má dnes veľkosť cca. 75000, ale za pár rokov to bude už len 50000. Ak ešte z tohto populačného ročníka odídu tí najlepší do ČR a o zbytok sa pobije tá hromada univerzít, čo tu máme, situácia bude naozaj neradostná. Ponúka sa jednoduché riešenie – ak by sme tu mali tiež tých 4-5 výskumných univerzít (nenamýšľajme si – fakt nemáme na to uživiť ich viac než USA, alebo Nemecko), ktoré budú dobre (aspoň na slovenské pomery) financované, skoncentrujú sa na ne kvalitní študenti, ktorí tu zostali a možno sa nám podarí nalákať späť aj časť tých študentov, ktorí teraz utekajú do Čiech a na Moravu, pretože tie školy budú naozaj objektívne kvalitné. Ak však neurobíme nič, tak tu za pár rokov budeme mať hromádku poloprázdnych čajových škôl a najlepších študentov za hranicami. Toto by si však vyžadovalo prechod od terajšieho rovnostárskeho financovania „na hlavu“ (mimochodom viete, že Masarykova uni. v Brne s ktorou sa u nás niektorí radi porovnávajú už nie je financovaná podľa počtu študentov? Dotáciu jej nechali zachovanú aj ak príjme menej študentov než minulý rok). Bude si to žiadať aj škrty právomocí niektorých VŠ (udeľovať PhD/Mgr.) ako aj priamo škrty niektorých menej kvalitných pracovísk. Takéto niečo si žiadna škola sama sebe dobrovoľne nespraví. Bude treba silu zvonka – akreditačnú komisiu – ktorá bude mať páky na takéto zmeny zatlačiť. Mám pochybnosti o tom, či by zmeny v akreditačnej komisii, ktoré Učiace sa Slovensko MŠ SR navrhuje s ohľadom na budúcnosť ktorá nás čaká boli naozaj prospešné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec už len krátko. Ako som povedal vyššie – kvalitný študent si žiada kvalitného pedagóga. Učiace sa Slovensko navrhuje viac menej obsadzovať funkčné miesta docentov/profesorov podľa uváženia jednotlivých vysokých škôl. Nie som proti zrušeniu titulov – z medzinárodného porovnania sa fakt tak trochu jedná o prežitok. Isté podmienky na osobu pedagóga by tu však mali byť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že docent alebo profesor je naozaj vedecko-pedagogický titul. Od istej úrovne (povedzme toho magisterského štúdia) platí, že len ak je niekto dobrý vedec, môže byť aj dobrý pedagóg. Systém určovania vedeckej kvality pracovníkov tu už máme (volá sa to vedecký kvalifikačný stupeň). Preto si myslím, že by bolo dobré dať ako nevyhnutnú podmienku na osobu, ktorá chce obsadiť funkčné miesto docenta vedecký kvalifikačný stupeň IIa a pre osobu, ktorá chce obsadiť funkčné miesto profesora vedecký kvalifikačný stupeň I. Navyše by stačilo samotné splnenie podmienok udelenia stupňov IIa/I, nie ich priame obdržanie (aby sa nediskriminovali napr. profesori ktorí by sem radi prišli narýchlo zo zahraničia) A nech nežerem, stačí to tak spraviť na školách, ktoré by radi udeľovali titul Mgr. a vyšší (čo sú ale v súčasnosti všetky) – keďže v Bc. štúdiu ide viac o pedagogický talent pedagóga než o jeho vedeckú erudíciu. Vysoké školy by si samozrejme mohli vymyslieť aj tvrdšie podmienky na docenta/profesora vo výberovom řízení – ale vedecký kvalifikačný stupeň IIa/I by boli minimálne možné požiadavky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na záver sa vám k niečomu priznám. Som národniar. Bývam rád, keď môžem byť hrdý na krajinu z ktorej pochádzam. Fakt ma to hreje pri srdci keď môžem štuchnúť ma medzinárodnej konferencii kolegu ramenom – pozri hen: ten prednášajúci čo tu teraz reční je zo slovenskej univerzity. Alebo keď vidím v prezentácii nejakého cudzinca citáciu a v nej známe meno, šepkám vedľa sediacemu kamarátovi – ahaho – vidíš to priezvisko s háčkom tam? Tak ten učí v Mlynskej Doline v Bratislave! Vysoké školstvo nepredstavuje len našu budúcnosť, ale vytvára aj náš obraz v zahraničí. Ak máte túto krajinu radi, pamätajte prosím aj na to. Nech máme byť na čo hrdí.

Michal Májek

Michal Májek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Chemik... toho času späť zo zahraničia na Prif UK: https://www.orgsynlab.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu