Antivakcinačné hnutie nie je ničím novým – objavovalo sa už od zavádzania povinného očkovania v 19. storočí. Zatiaľ čo však v tom období bolo hlavne vecou tých menej vzdelaných, dnes sa podobné myšlienky objavujú hlavne u ľudí, ktorí patria k strednej vrstve – asi aj vďaka zvýšenej dostupnosti „zaručene“ overených správ cez internet. Snáď najväčšou kauzou posledných rokov bola kauza MMR vakcín. Všetko začalo v roku 1998, keď britský doktor Andrew Wakefield publikoval v časopise Lancet svoju štúdiu...
Treba povedať, že tak ako sú medzi verejnosťou známe časopisy Nature a Science, vedci majú vo svojich odboroch podobne „prefláknuté“ (cieľom každého odborníka je publikovať práve tam) časopisy: organickí chemici majú Angewandte Chemie, biochemici Cell a lekári Lancet. Wakefieldova štúdia mala preto veľkú váhu a informácie z nej sa rýchlo rozšírili pomocou novín a televízie medzi celú britskú verejnosť. Ak v krátkosti zhrniem informácie zo štúdie, tak viac menej išlo o to, že používaná kombinovaná vakcína MMR (proti osýpkam, mumpsu a ružienke) spôsobuje u detí autizmus. Efekt na seba nedal dlho čakať – zatiaľ čo v roku 1996 bola zaočovanosť detí 96%, v roku 2002 bola už len 84%...
Štúdiou sa začali prirodzene zaoberať aj ďalší vedci. Ich výsledky však nesúhlasili s Wakefieldovými nálezmi. Ani on však nelenil – namiesto toho aby sa venoval štandardnému vedeckému bádaniu a výsledky publikoval v odborných časopisoch sa však radšej objavoval v televízii a novinách – a stále informoval o nebezpečí kombinovanej vakcíny. Celá záležitosť začala naberať na obrátkach keď počet prípadov osýpok v Británii narástol o viac ako 10 krát a niekoľko detí s oslabenou imunitou na ne zomrelo.
Počas nasledujúceho vyšetrovania sa zistili zaujímavé veci. Z 12 autistických detí, ktoré boli uvedené v pôvodnom článku boli tri zle diagnostikované (neboli autisti). Päť detí naopak vykazovalo symptómy autizmu už predtým než dostali vakcínu. Navyše niektorí Wakefieldovi spolupracovníci vypovedali, že svojvoľne manipuloval s dátami – vyberal si len tie, čo mu vyhovovali a naopak ignoroval tie, ktoré vyvracali jeho argumenty. Zanedlho sa zistilo, že Wakefield začal byť dva roky pred tým, než publikoval svoju štúdiu, platený právnikom Richardom Barrom – ktorý sa špecializoval na žaloby o zanedbaní lekárskej starostlivosti. Celkovo od neho dostal viac než pol milióna libier – pričom túto finančnú podporu v svojom článku nedeklaroval (keď vedec publikuje svoju prácu, musí uviesť z akého zdroja bola financovaná). Poslednou kvapkou boli výpovede svedkov o tom, že pri svojom výskume využíval bez dovolenia na deťoch techniky ako je kolonoskopia a lumbárna punkcia (v UK je neetické deti vystavovať iným testom než odberu krvi, pokiaľ si to nevyžaduje ich zdravotný stav).
Etické pochybenia stačili na to, aby Andrew Wakefield už nemohol v Británii pôsobiť ako doktor. Vedecké pochybenia viedli k tomu, že časopis Lancet v roku 2010 nadobro stiahol článok z roku 1998 (čo sa u takýchto renomovaných časopisov nestáva práve často). A čo na to Andrew Wakefield? Tvrdí, že sa stal cieľom spiknutia farmaceutických spoločností... Bohužiaľ, naďalej šíri svoju „pravdu“ – výsledkom je nižšia zaočkovanosť a zvýšená chorobnosť (a úmrtnosť...) u chorôb ktoré sme na začiatku 90-rokov v Európe takmer celkom eliminovali. Napriek tomu, že Wakefieldova štúdia bola jasne vyvrátená ako podvodná, po celom svete – a aj na Slovensku – sa objavujú stále „zaručené“ správy o škodlivosti kombinovanej vakcíny.
Aké poučenie si možno zobrať z tohto prípadu? V prvom rade to, na čo som už upozorňoval v jednom predchádzajúcom blogu – ak zmanipulujeme výsledky výskumu, môžeme dokázať prakticky čokoľvek. Ak niekde nájdeme nejakú šokujúcu štúdiu, mali by sme si vždy overiť (v pôvodnom článku z ktorého to je citované!), či bol použitý dostatočne veľký štatistický súbor a aj to ako bol vybraný - pomocou malého súboru (obzvlášť zmanipulovaného) dokážeme hocičo. Bohužiaľ ukázalo sa, že aj vo vedeckej komunite sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní spraviť čokoľvek, ak im za to dobre zaplatíte. Našťastie veľká väčšina britských lekárov takto neuvažovala – a vyvrátili pôvodné tvrdenia svojho bývalého kolegu a napravili svoje meno.
