Pracujú vedci na Slovensku efektívne?

Autor: Michal Májek | 29.4.2015 o 5:50 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  998x

V poslednom čase sa objavuje čím ďalej tým viac hlasov, ktoré volajú po optimalizácii (redukcii) základného výskumu na Slovensku. Pozrime sa, čo hovoria o efektivite našich vedcov tvrdé čísla.

Aby sme mohli rozumne porovnávať výkony jednotlivých krajín, musíme si najprv zopár vecí objasniť. Vedecký prínos základného výskumu sa meria ťažko, dva faktory však môžeme kvantifikovať pomerne jednoducho – publikácie a citácie. Keď vedec na niečo zaujímavé príde, väčšinou nebeží na patentový úrad (tu sa základný výskum líši od vývoju nových technológií), nešíri to po webových portáloch a krčmových kamarátoch (tu sa základný výskum líši od konšpiračných teórií) a ani si to nenechá šuplíku. Namiesto toho to pošle vo forme článku do nejakého uznávaného časopisu – tak vznikajú tie publikácie (tj. čím viac publikácií tým viac „výskumu“ daný človek urobil). Ak to editor daného časopisu pokladá za hodné publikácie, pošle článok anonymným hodnotiteľom (tiež z vedeckej komunity). Po dlhšom boji s hodnotiteľmi a väčšej či menšej dávke šťastia je článok následne opublikovaný. Členovia vedeckej komunity si článok prečítajú a ak sa v ňom dozvedeli niečo, čo im pomohlo v ich vlastnom výskume, alebo je ich výskum rovno postavený na nejakom predchádzajúcom článku, tak tieto články ocitujú – vo svojom vlastnom článku. Takto vznikajú citácie (tj. čím viac citácií tým lepší/zaujímavejší výskum daný človek urobil). V „tvrdých“ vedách (M,F,Ch,Bio...) to takto funguje úplne, v celkom slušnom množstve „mäkkých“ vied to takto funguje viac menej tiež – aj keď tu sa častejšie vyskytujú všelijaké knihy a monografie namiesto článkov. Drvivá väčšina prostriedkov na vedu z verejných zdrojov ide na základný výskum, ktorého výstupom sú publikácie/citácie. Naopak, naprostá väčšina prostriedkov súkromného sektora na vedu ide na vývoj technológií, ktorého výstupom je patent/prototyp. Pomer citácí resp. publikácií voči verejným prostriedkom na vedu a výskum možno teda pokladať za také vyjadrenie efektivity základného výskumu.

1: Pomer počtu publikácií vyprodukovaných v danej krajine za rok 2010 vs. verejné financovanie vedy a výskumu v roku 2010

Čo zaujímavé môžeme z týchto grafov vyčítať? Veľmi vysoký pomer publikácií v Rumunsku svedčí o tom, že sa tu asi príliš na kvalitu nehľadí. V prípade Grécka ide skôr o niečo iné – v roku 2010 výrazne skresali financovanie VaV (aj pred aj po roku 2010 je financovanie výrazne vyššie). Množstvo Gréckych publikácií z roku 2010 bolo zrejme financovaných ešte pred týmito škrtmi – preto tak neprirodzene vysoký pomer. Slovensko sa nachádza vo viac menej „zdravej“ zóne. Pomerne nízky pomer publikácií v krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Dánsko možno vysvetliť vysokými personálnymi nákladmi v týchto krajinách – podstatnú časť peňazí, ktorá sa použije na „výrobu“ danej publikácie zhltne plat doktoranta, alebo postdoka, ktorý na nej pracoval. Prípad Ruska, ktoré je posledné ukazuje na totálne neefektívne použitie verejných zdrojov.

Ak by sme si do týchto čísel chceli „rýpnuť“, môžeme namietnuť, že kvantita publikácií nemá žiadny súvis s ich kvalitou (čo bude asi prípad toho Rumunska). Keď to trochu pritiahnem za vlasy – stačí ak mám kamaráta editora v nejakom zapadnutom časáku, ktorý nejako pretlačí akýkoľvek výtvor čo mu pošlem, bez ohľadu na jeho kvalitu. Citácie podávajú lepší obraz o kvalite výskumu – lebo ostatní vedci ho budú citovať len ak je zaujímavý a aktuálny. Citácie v grafe sú navyše očistené o samocitácie – tj. ak v nejakej mojej novej práci citujem nejakú svoju starú prácu (toto je v naprostej väčšine úplne legitímny krok – pretože môj nový výskum bude často vychádzať z toho, čo som urobil doteraz; nájdu sa však ľudia ktorí toto zneužívajú a citujú vždy a všetko čo dovtedy vytvorili). Čo tak jednoducho vylúčiť neviem sú citačné „mafie“ – tj. keď si s kolegom citujeme navzájom dokolečka publikácie. Predpokladám však, že vplyv nekvalitných článkov a samocitácií je rádovo väčší než vplyv citatčných mafií.

2: Pomer citácií publikácií vyprodukovaných v danej krajine v roku 2010 vs. verejné financovanie vedy v roku 2010

Z druhého grafu vidíme, že prvé je opäť Grécko – toto je však znova efekt umelo nízkeho rozpočtu v roku 2010. Nasledujúce krajiny majú 120-70 citácií na milión eur – tvoria kvalitnú vedu za dané množstvo peňazí. Všimnime si, že práve tieto krajiny sú pokladané za „inovátorské“ – toto nie je náhoda – kvalitný základný výskum je nezbytnou základňou pre aplikácie. Ak pre nič iné – tak ako tréning pre kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá neskôr odchádza do priemyslového vývoja. Slovensko sa umiestňuje tesne za Fínskom, Maďarskom a Slovinskom, pričom za nami zostáva Dánsko, Portugalsko, Taliansko – rovnako ako aj krajiny voči ktorým sa zvykneme porovnávať – Rakúsko a ČR. Pomerne nízka pozícia Rakúska, Nemecka a Francúzska je opäť spôsobená vysokými mzdovými nákladmi na výskumníkov (tj. produkuje sa tam síce kvalitná veda – ale „za draho“). Extrémne nízky počet citácií z Ruska je kombináciou neefektívneho využívania zdrojov a tradície publikovania v Ruských časopisoch – ktoré ale nikto mimo Ruska nečíta.

3: Pomer verejného financovania vedy a výskumu v roku 2010 a hrubého domáceho produktu

Posledný graf ukazuje na pomer výdavkov štátu na vedu a výskum k HDP. Tu netreba nejaký extra komentár – okrem skrachovaného Grécka (ktoré po šetrení v roku 2010 opäť rapídne zdvihlo financovanie vedy) je za nami len Rumunsko. Ešte aj to Maďarsko a Poľsko, ktoré sú s nami v skupine „chudákov“ dávajú aspoň o polovicu viac než my! Nehovoriac o Estónsku, ČR a Slovinsku, ktoré dávajú násobne väčšie percento HDP. A nie – nie je to kvôli tomu, že by sme boli chudobní (jedná sa o pomer voči HDP) – je to vďaka tomu, že všetky vlády čo sme tu po 1989 mali na vedu prinajlepšom intenzívne dlabali a v tom horšom prípade ju rovno likvidovali!

Čo z tohto všetkého vyplýva pre Slovensko?

1: Za naše peniaze robia naši vedci pomerne dosť „muziky“. Čo sa týka kvality vedy poskytujú za dané peniaze viac ako napr. v ČR, alebo Rakúsku. Vysoká efektivita u nás je daná aj nízkymi mzdovými nákladmi – tu je rozhodne priestor na zvýšenie.

2: Kde by bolo treba zapracovať je počet článkov – je ich priveľa. Bolo by rozumnejšie investovať čas a ľudí do menšieho počtu kvalitnejších článkov. Tým by sme sa v kvalite prehupli k „inovátorom“ – a verím tomu že by sa dostavil aj nejaký ten efekt na ekonomiku. Nedávajme sa Rumunskou cestou (enormné množstvo publikácií v nekvalitných časopisoch) ani Ruskou cestou (publikácie v obskúrnych časopisoch) – veda nie je vedou, pokiaľ náš výskum nepozná, nehodnotí a nestavia na ňom svetová vedecká komunita!

3: Na realizáciu bodu 2. treba však stabilizovať inštitucionálne financovanie. Málokto začne publikovať menšie (ale kvalitnejšie) množstvo publikácií, keď by tým finančne poškodil vlastnej inštitúcii. Inštitucionálne financovanie (VŠ, SAV) by malo byť nezávislé od výkonu, stabilné a známe aspoň na 5 rokov dopredu. Z týchto prostriedkov by sa mali zaplatiť budovy, energie a platy stálych zamestnancov. Zároveň nejaké menšie prostriedky pre opravy, začínajúcich vedúcich skupín, atď...

4: Ostatné financovanie by sa malo prerozdeľovať cez granty – cez agentúry VEGA a APVV. Kľúčové je aby agentúry boli transparentné a stabilné (tj. žiadne škrty už prebiehajúcich projektov a výzvy každý rok). Tiež by bolo dobré odbúrať zbytočnú byrokraciu okolo grantov. Pri splnení týchto podmienok sú granty veľmi efektívne – vedec si dva krát rozmyslí na čo minie vysúťažené peniaze – rozhodne ich nebude rozhadzovať (preto je možné odbúrať byrokraciu – tendre na väčšinou vecí  nie sú potrebné – podobne ako na západe). Grantové financovanie by malo umožňovať aj financovanie „stredných kádrov“ so zmluvou na niekoľko rokov – postdocov, ktorí sú na západe nedielnou súčasťou výskumu.

 

Zaujímavé fakty:

- Priemerná publikácia zo Slovensku z roku 2010 bola citovaná do roku 2014 cca 3.8 krát.

- 24 % citácií z roku 2010 u nás boli samocitácie. V ČR to bolo 26 %, v Nemecku až 29 %

- Priemerná cena publikácie bola u nás 33000 €. Priemerná cena citácie 6700 €. Toto sú konečné ceny – po započítaní všetkého od platov, cez materiál, energie až po starnutie budov. Pre zaujímavosť – odhadli sme, že v našom labáku (Nemecko, organická chémia) stojí len na priamych nákladoch (platy, materiál) jeden super článok (Angewandte) cca 100 k€, dobrý (Org. Lett.) cca 50 k€ a obyčajný (Tet. Lett.) cca 10-20 k€.

- Z vyššie uvedeného vyplýva, že cena na „výrobu“ slovenského docenta chémie je viac než 330 k€ (požiadavka na habilitáciu >10 článkov) a cena profesora až 1 M€!

  

Zdroje dát:

Počty publikácií/citácií: SCImago journal and country rank

Výdaje na VaV z verejných prostriedkov: Štatistická databáza OECD

Hrubý národný produkt: Svetová banka

Hodnoty sú vztiahnuté na paritu kúpnej sily. Konštantné doláre z roku 2005 sú prepočítané cez kúpnu silu koruny (17 korún na dolár) a konverzný kurz EUR/SKK z roku 2005 (37.8 korún na euro)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?