Ako (ne)zavádzať ľudí

Autor: Michal Májek | 15.1.2013 o 23:02 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  1271x

Máte skvelé argumenty na podporu svojho stanoviska a jediný problém je, že pravda je evidentne niekde úplne inde? Nevadí! V tomto blogu spomeniem dve pomerne jednoduché metódy, ktoré umožňujú potvrdiť svoju (temer akúkoľvek) pravdu.

Ešte nedávno neexistovalo veľa „oficiálnych“ kanálov ako sa dozvedieť novinky zo sveta, či domova. Médií nebolo toľko a aj tak väčšinou tvrdili to isté. Dnes sme zavalení takým množstvom informácií ako nikdy. Ale ako si vybrať pravdu? Nájsť pravdivú informáciu je často bez hlbšieho štúdia skoro nemožné. Navyše veľa krát je problém v tom, že uvedené údaje sú pravdivé, problém je len v ich výklade. Niektoré metódy ako presvedčiť reálne dáta, aby tvrdili presne to čo chceme my možno ľahko zbadať. Tu sú dve z nich:

Trik I (výber súboru):

„... Slováci prestali piť borovičku a presedlali na mojito! 90% respondentov prieskumu PC magazínu „Kompjútr a myš“ volí miešaný nápoj pred tradičným trúnkom...“

Nevravte, skutočne?

V tomto prípade sa dá problém ľahko odhaliť už na prvý pohľad. Medzi odoberateľmi magazínu venovanému počítačom proste bude viac majetnejších ľudí z miest. Naopak medzi nimi asi nebude veľa ľudí z dedín, kam internet zavítal len včera. No a takto odlišné skupiny ľudí sa proste nechovajú rovnako – a nezodpovedajú priemernému Slovákovi. Ak to poviem odbornými slovami – tak v tomto prípade nebol dobre zvolený štatistický súbor (tj. ľudia ktorých sa na niečo pýtam).

Problémom je, že niekedy to nie je až tak očividné. Toto môže nastať najmä v prípade, že nastáva „samovýber“ štatistického súboru – do dotazníka sa zapoja len tí, ktorí ho aktívne vyhľadali. Pekne to vidieť v prípade rôznych internetových predvolebných prieskumov. V nedávnych prezidentských voľbách v ČR napríklad takéto prieskumy nadhodnotili pánov Schwarzenberga a Franza. Bolo to tak, lebo ich priaznivci častejšie používajú internet a sociálne siete.

Preto keď nám niekto strčí pred nos výsledok nejakého prieskumu a začne nás presviedčať že je niečo tak a nie onak – tak sa treba aj dva krát zamyslieť, ako boli vyberaní respondenti onoho prieskumu – a či práve taký či onaký výber niekomu setsakramensky nevyhovoval.

Trik II (korelácia / kauzácia):

„... Ruskí vedci z Univerzity v Leninhrade zistili, čo je príčinou rannej bolesti hlavy. Je to spánok s obutými topánkami. Rozdiel v intenzite bolesti medzi sandálmi, teniskami, ani galošami zistený nebol...“

Veľa ľudí, ktorí sa zobudia ráno s obutými topánkami asi bude fakt bolieť hlava. Ale znamená to, že je predchádzajúce tvrdenie pravdivé? Figu! Ak by sme vec skúmali viac do hĺbky, zistili by sme naopak súvis topánok aj bolesti hlavy s množstvom prázdnych fľaší vodky a ovohuču v byte. Inak povedané – ak sa nejaké dve udalosti často vyskytujú naraz (korelujú spolu) neznamená to, že jedna podmieňuje druhú (kauzácia). Problém môže byť aj zapeklitejší, než ten vodkovo-ovohučový. Napríklad: „Konzumácia cigariet u mládeže vedie k zníženému prospechu v škole.“ Tu už sfleku nevieme povedať, že či tie cigarety náhodou nepôsobia negatívne na nie úplne vyvinutý mozog – čo vedie k zníženiu prospechu. Alebo žeby to bolo tým, že „flákači“ ktorí menej študujú sa viac pohybujú v parte, kde im niekto cigarety skôr či neskôr ponúkne? Alebo naopak sa boja reakcie rodičov na zlý prospech a preto na uvoľnenie nervov fajčia? Alebo s nimi tak šije puberta, že sa z nich stali „rebeli bez príčiny“ – ktorý urobia čokoľvek, čo je zakázané – a preto chodia poza školu aj fajčia? Ťažko povedať. Bez ďalších faktov (výskumu) to naisto povedať nevieme.

Na tento problém niekedy narážajú vedci aj v reálnom výskume. Ako ukážkový prípad možno uviesť nedávne tvrdenie z novín: Marihuana spôsobuje schizofréniu. Prieskum medzi konzumentami marihuany ukazuje, že je medzi nimi viac schizofrenikov ako v bežnej populácii. To je suchý fakt. Čo to ale dokazuje? Vedie konzumácia marihuany k vzniku schizofrénie? Alebo schizofrenici majú tendenciu konzumovať marihuanu? (za účelom samoliečby, alebo iným účelom?) Alebo je tu ešte nejaký iný efekt, ktorý na prvý pohľad nevidíme, ktorý spôsobuje, že má človek väčšiu pravdepodobnosť, že sa uňho vyvinie schizofrénia a zároveň spôsobuje, že má neodolateľnú chuť na trávu? Nevie nik!

Aby sme na tieto otázky dostali odpoveď, museli by sme sledovať veľkú skupinu ľudí od ich mladosti a uistili sa, že časť z nich sa k tej marihuane nikdy nedostane a naopak, časti z nich ju pravidelne „ordinovať“. Aby boli súbory porovnateľné, museli by tie skupiny byť zložené z podobných ľudí a vyrastať v podobných podmienkach. Na prvý pohľad je myslím jasné, že také voľačo je dnes neuskutočniteľné. Minimálne z etických dôvodov – príliš to zaváňa doktorom Mengelem... Táto „marišková dilema“ je typickým problémom na ktorý vedci narážajú pri štúdiu ľudského zdravia a chovania. Proste si nemôžeme nabrať štatistický súbor ľudí a potom s ním robiť čo chceme – ľudia nie sú laboratórne potkany.

Poučenie z tohto celého? Pri čítaní „vedeckých“ výsledkov v tlači, ktoré tvrdia, že z A vyplýva B sa treba dobre zamyslieť. Častokrát v skutočnosti z B vyplýva A. Alebo tu je dokonca nejaké C, ktoré spôsobuje aj A aj B naraz...

Niekedy nabudúce snáď napíšem aj o metódach pomocou ktorých sa dá „čarovať“ s číslami. Záver tohto článku je jasný – nedajte si nič nakecať :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?